Práca z domu so sebou prináša i jednu z vážnych nevýhod. Vyčerpanie z videohovorov, tzv. Zoom fatique. To je spôsobené komunikáciou cez online platformy. Tento typ únavy je reálnym problémom dnešnej doby a postihuje vo väčšej miere ženy ako mužov. Prečo je to tak a ako tomuto nežiaducemu javu predchádzať?
Tlak neustálej pozornosti
Podľa Jeremyho Bailensona, riaditeľa Virtual Human Interaction Lab na Stanfordskej univerzite sú videohovory vo všeobecnosti neprirodzené. Dôvodom je, že ľudia sa počas osobných pracovných stretnutí nezvyknú na seba pozerať z blízkej vzdialenosti priamo do tváre. Naopak, tlak vyplývajúci z neustálej pozornosti vytvára podľa jeho slov na zúčastnených videohovoru stres. Priebeh osobných porád je pritom o poznanie odlišný. Niekto si robí zo stretnutia poznámky, iní zapisujú svoje myšlienky. Takisto počas osobných stretnutí ľudia nepreháňajú svoje neverbálne prejavy tak, ako v online priestore. Práve to vytvára uvoľnenejšiu atmosféru, kde absentuje nepretržitý priamy pohľad na zúčastnených.
Nevďačné digitálne zrkadlo
Pohľad na vlastnú tvár vedie ženy vo väčšej miere ako mužov k tomu, aby premýšľali nad tým, ako v danej chvíli vyzerajú. Prítomnosť “online zrkadla“ v ženách vyvoláva diametrálne odlišné pocity ako u ich kolegov.
Majú tendenciu sústrediť sa na svoj výzor na obrazovke, čo ich znepokojuje a rozptyľuje. Zároveň snaha zachovať si určitý výraz tváre počas celého trvania videohovoru ich skľučuje a prehlbuje v nich negatívne pocity.
Vedci fenomén vnímania samého seba v zrkadle pozorujú už dlhé roky. Z výsledkov vyplýva, že pohľad na seba samých vo videohovoroch, tzn. digitálne zrkadlo, vlastne kopíruje a zároveň prenáša zrkadlovú úzkosť do online sveta. Vyššiu mieru vyčerpania takisto pozorujú introvertní ľudia. Zároveň s rastúcim vekom sa miera tohto typu únavy znižuje.
Vedci realizovali výskum na vzorke väčšej ako 10 000 ľudí, pričom zistili, že 1 zo siedmich žien sa cíti po online video mítingu veľmi, až extrémne vyčerpaná. Zároveň iba u jedného z 20 mužov zaznamenali podobné pocity.
5 druhov únavy
Geraldine Fauville a kolektív sa tejto téme venovali bližšie a vytvorili stupnicu únavy a vyčerpania z videohovorov, nazývanú Zoom Exhaustion and Fatique scale (ZEF scale). Za pomoci viacerých otázok identifikovali škálu 5 rôznych druhov únavy prameniacej z videohovorov. Celkovú, sociálnu, emočnú, vizuálnu a motivačnú únavu. Vedci zistili, že ženy všetkých vekových skupín dosiahli vyššie skóre pri všetkých pozorovaných druhov únavy.
Ženy sa v priebehu dňa zúčastnili približne rovnakého počtu videohovorov ako ich kolegovia. Avšak trvanie ich online mítingov bolo podstatne dlhšie a prestávky medzi nimi boli kratšie. Vyčerpanie, ktoré pociťujú v práci, je v porovnaní s mužmi o 14 % väčšie.
Ďalší prieskum bol zameraný na vysvetlenie pozorovaných rodových rozdielov, pričom vedci zistili, že ženy pociťovali počas videohovorov úzkosti z pohľadu na seba. Ženy zároveň pociťujú výraznejšie kognitívne zaťaženie späté s častým uvedomovaním si svojej neverbálnej komunikácie. Emily Falk, profesorka komunikácie, psychológie a marketingu, dodáva, že výskumy potvrdzujú výsledky množstva štúdii o rodovej dynamike. Zároveň priznáva, že v súčasnosti je všetko veľmi vyčerpávajúce a situácia sa môže zlepšiť po obnovení bežného kancelárskeho života.
Ako riešiť tento nežiaduci fenomén?
Po množstve rozhovorov, ktoré Jane Fraser, riaditeľka spoločnosti Citigroup, viedla so svojimi kolegami a kolegyňami naprieč celým svetom, vyšlo najavo, že „únava zo Zoomu“ je skutočná a pociťujú ju mnohí. Predvolenými hovormi sa stali tie so zapnutým videom. Toto pravidlo však nemusí platiť 8 hodín denne počas celého pracovného týždňa. Z toho dôvodu sa rozhodla zaviesť piatky bez videohovorov.
Takisto výkonný riaditeľ spoločnosti IBM, Arvind Krishna, uviedol, že vypnutie videa počas online mítingu je úplne v poriadku. Navyše sa zaviazal skrátiť videohovory z 30 až 60 minút na 20 až 45 minútové. Uvedomuje si únavu zamestnancov spôsobenú videohovormi a je rozhodnutý proti tomu bojovať.
Nakoľko však spoločnosti uvažujú o post-pandemickej pracovnej kultúre, riešením tohto typu únavy nie je iba jednoduché vypnutie vlastného zobrazenia na videohovore. Dôležitá je najmä otvorená komunikácia a ochota robiť kompromisy. Majitelia firiem nevlastnia príručky na to, ako sa vrátiť do bežného života a s podobnou situáciou sa doposiaľ nestretli. Zatiaľ by sa však mali stanoviť určité pravidlá, ktoré pomôžu eliminovať nepriaznivé dopady práce na diaľku. Jednou z možností je zapnutie videa na prvých päť minút hovoru, alebo si určiť, ktoré stretnutia budú vedené prostredníctvom videozáznamu a na ktorých to, naopak, nie je potrebné.
Comments