top of page
Writer's pictureMagdaléna Jurkemíková

MUDr. Milan Zemančík: Každá žena môže výrazne prispieť k zníženiu rizika rakoviny prsníka

Október je mesiac povedomia o rakovine prsníka a po celom svete prebieha kampaň zameraná na osvetu - Pink October. Zároveň je 15. október dňom za zdravé prsia (Breast Health Day). Pri tejto príležitosti sme sa rozprávali s MUDr. Milanom Zemančíkom, lekárom - rádiológom, ktorý sa špecializuje najmä na mamografiu a sono prsníkov. Je tiež garantom skrínigového mamografického pracoviska SVALZY s.r.o. v Liptovskom Hrádku. Rozprávali sme sa s ním o dôležitosti pravidelných prehliadok, samovyšetrenia aj zdravého životného štýlu.



Čítala som, že rakovina prsníka je najčastejším onkologickým ochorením u žien na Slovensku. Je to stále tak? Viete nám priblížiť čísla/ štatistiky, ako sme na tom na Slovensku?


Máte pravdu, rakovina prsníka je najčastejším onkologickým ochorením v populácii žien na Slovensku, po nej nasleduje rakovina hrubého čreva a rakovina maternice. Na Slovensku je diagnostikovaných približne 2000 nových prípadov rakoviny prsníka ročne (alebo 55 na 100 000) a riziko vzniku tejto rakoviny v populácii žien je 8-10%, čo v praxi znamená, že 7-9 žien zo 100 v priebehu svojho života ochorie na rakovinu prsníka.


Sme na tom podobne ako v iných krajinách EÚ?


Počet novodiagnostikovaných prípadov počas jedného roku na 100 000 obyvateľov (odborne incidencia) je nižší ako priemer v EÚ, ale to neznamená, že ide o skutočne menší počet prípadov: počet novozistených nádorov súvisí samozrejme aj s úrovňou diagnostiky v tej-ktorej krajine.

Výrazne horší v porovnaní s krajinami EÚ je na Slovensku ukazovateľ mortality (úmrtnosti). Slovensko patrí ku krajinám s najvyššou úmrtnosťou na rakovinu prsníka.

Veľmi zaujímavý je fakt, že existujú vysoké štatistické rozdiely medzi Slovenskom a Českou republikou. Aj keď žijeme v rovnakom regióne, prakticky sa nelíšime životným štýlom, úrovňou ekonomiky a genetickými faktormi, v Čechách je výrazne vyšší počet nádorov diagnostikovaných v skorom štádiu a výrazne nižšia úmrtnosť na rakovinu prsníka…


Existuje vysvetlenie, prečo to tak je?


Nejde o záhadu. V Čechách už roky prebieha dobre fungujúci skríningový program zameraný na odhalenie rakoviny prsníka, populácia žien pravidelne dochádza na mamografické vyšetrenia a existuje sieť spoľahlivých mamodiagnostických pracovísk, čo prinieslo evidentné zlepšenie diagnostiky a liečby rakoviny prsníka.


Zo svetových štatistických ukazovateľov je alarmujúci fakt, že vedecky vypracované prognózy do roku 2040 predpokladajú vzrast novodiagnostikovaných prípadov celosvetovo o 40% a zvýšenie úmrtnosti o 50%.

Pink October sa zameriava najmä na včasnú diagnostiku rakoviny prsníka. Čo by každá žena mala robiť? Aké vyšetrenia absolvovať a ako často?


Začnem tým najdôležitejším -

okrem eliminácie rizikových faktorov by každá žena vo veku nad 40 rokov mala absolvovať každé dva roky mamografické vyšetrenie, pomocou ktorého dokážeme spolu s ultrazvukovým vyšetrením (nie je potrebné pri každej mamografii) odhaliť nádor prsníka aj v začiatočnom štádiu. Naša legislatíva umožňuje ženám mladším ako 40 rokov absolvovať každé dva roky ultrazvukové vyšetrenie.

Vo vekovej skupine 18-40 rokov sú zhubné nádory prsníka menej časté, ale vieme odhaliť aj nezhubné útvary a nejednoznačné ložiská, ktoré je potrebné overiť biopsiou a tak vylúčiť alebo potvrdiť ich potenciál k prechodu do zhubného útvaru.


Dôležité je vyšetrenie u gynekológa a samovyšetrovanie prsníkov, ktoré pomôže odhaliť útvary, ktoré môžu vzniknúť v období medzi mamografiami.


Je potrebné reagovať na situáciu, keď sa v rodine vyskytnú nádory prsníka alebo vaječníkov u viacerých najmä prvostupňových príbuzných (hlavne vo veku do 40 rokov) alebo sa v rodine v nezvyklo vysokom počte vyskytujú aj nádory iných orgánov. V tomto prípade je potrebné kontaktovať svojho lekára a zistiť, či si situácia nevyžaduje genetické vyšetrenie.


Spomenuli ste samovyšetrenie. Je potrebné ho robiť každý deň, prípadne ako často a v akom období?


Samovyšetrovanie prsníkov by mala žena realizovať raz mesačne a to v období po skončení menštruácie - keď sú prsníky menej citlivé, lepšie priehmatné a mliečne žľazy menej “zdurené”. Najlepšie je dôkladne naštudovať si samovyšetrovanie podľa odborných odporúčaní a návodov - napr. link na video alebo aspoň stručný návod.


Musím uviesť, že samovyšetrovanie prsníkov je síce dôležité, ale na odhalenie rakoviny prsníka ostáva len doplnkovou metódou k mamografii. Naším cieľom je odhaliť nádor prsníka ešte v štádiu, keď ho nie je možné nahmatať.

Mamografiou a prípadne doplneným sonografickým vyšetrením vieme diagnostikovať aj nádory priemeru 4-5 mm alebo takzvané prednádorové štádiá, ktoré by sa neskôr vyvinuli do rakoviny.

Na čo dať pri samovyšetrení pozor, aké zmeny si všímať?


Všeobecne si treba všímať akúkoľvek zmenu prsníka, ktorá dovtedy nebola pozorovateľná - na pohľad alebo pri pohmate. Ide najmä o hmatnú hrčku v prsníku, pod pazuchou alebo v okolí kľúčnych kostí. Ďalšími príznakmi sú vťahovanie bradavky alebo výtok z bradavky (najmä tmavý alebo krvavý), deformácia tvaru prsníka, zhrubnutie kože alebo koža vzhľadu “pomarančovej kôry”.


Ak si tieto zmeny všimnem, čo mám robiť? K akému lekárovi sa ohlásiť?


Čo najskôr je potrebné absolvovať vyšetrenie u gynekológa, ktorý ženu odporučí na mamografické alebo ultrazvukové vyšetrenie. Ďalší postup určuje rádiológ - mamodiagnostik. Ten, ktorý rozhodne o metóde v prvom kroku a následnom postupe - či stačí sledovanie a kontroly, či je potrebná biopsia (odber vzorky), prípadne odporučí ďalšie vyšetrenia ako magnetická rezonancia, odber vzorky špecializovanými metódami, ktoré realizujú vyššie pracoviská (napríklad tzv. vákuovú mamotómiu).


V súčasnosti na Slovensku vzniká sieť pravidelne preverovaných certifikovaných skríningových pracovísk - ich aktuálny zoznam je na webstránke Ministerstva zdravotníctva. Samozrejme stačí aj vyšetrenie na regionálne dostupnom mamografickom pracovisku, sieť certifikovaných pracovísk sa postupne dopĺňa spolu so zavádzaním programu skríningovej mamografie.


Dúfame, že sa to našim čitateľkám nestane, ale predstavme si situáciu. Chodím pravidelne na prehliadky, absolvujem vyšetrenia. Lekár mi diagnostikuje rakovinu, vďaka pravidelným prehliadkam v skorom štádiu. Je na Slovensku dobrá prognóza vyliečenia?


Onkologická liečba je na Slovensku na vysokej úrovni - rešpektuje európske normy a odporúčania, každý onkológ sa riadi štandardnými postupmi samozrejme aplikovanými do konkrétnej situácie ženy. Takže prognóza vyliečenia je dobrá a závisí predovšetkým na štádiu, v ktorom nádor diagnostikujeme. Vyššia úmrtnosť na rakovinu prsníka na Slovensku je daná tým, že stále nedosahujeme dostatočný počet nádorov odhalených vo včasnom štádiu.

Preto je dôležité dostať do praxe skríningové programy, preto majú zmysel všetky spôsoby, ako zvýšiť informovanosť žien o tejto téme a tak ich motivovať k absolvovaniu pravidelných prehliadok.


Chcel by som zdôrazniť dôležitosť štandardnej onkologickej liečby a varovať pred niektorými alternatívnymi spôsobmi terapie. Nie som odborník na alternatívnu medicínu a neodvažujem sa hodnotiť jej metódy, avšak v tejto oblasti existuje veľa nepodložených a zavádzajúcich informácií a nespoľahlivých subjektov. Dôverujte svojmu lekárovi. Často sa v médiách spomína pojem “medicína založená na dôkazoch”. To je spôsob práce väčšiny lekárov na Slovensku. Ja osobne nepoznám vo svojom okolí lekárov, ktorí by pracovali pod tlakom farmaceutických spoločností, určovali liečbu na základe ekonomických faktorov alebo inak hazardovali so zdravím svojich pacientov - ako nás o tom presviedčajú autori konšpiračných teórií a webov…


Spomenuli ste konšpirácie, ja sama som od starších príbuzných počula, že mamografia je škodlivá a spôsobuje viac škody ako úžitku, viete to vyvrátiť?


Myslím že je dôležité hovoriť o nezmyslenosti obáv z mamografického vyšetrenia a o fámach, ktoré sa šíria najmä na internete. Niektoré ženy riešia dávku röntgenového žiarenia, ktorú dostanú pri mamografii. Ale koľko žien má informáciu o tom, aká je dávka žiarenia pri obyčajnom cestovaní lietadlom? Akú dávku dostaneme pri pobyte v pivničných a suterénnych priestoroch z prirodzene sa vyskytujúceho radónu?

Môžem všetky ženy ubezpečiť, že celosvetovo je ochrana pred účinkami RTG žiarenia jednou z priorít v zdravotnej starostlivosti. Ožiarenie pacientov je veľmi prísne sledované a jeho dôsledky sú dobre vedecky preskúmané.

Pre zaujímavosť - na Slovensku pracuje Rádiobiologické laboratórium (v rámci Ústavu radiačnej ochrany), ktoré nedávno realizovalo svoju vlastnú pilotnú štúdiu o vplyve RTG žiarenia pri mamografii na vznik genetického poškodenia.


Čo môžem pre prevenciu rakoviny prsníka ešte spraviť? Je dedičná alebo sa jej dá predísť, napríklad zmenami v životnom štýle?


Rakovine prsníka v niektorých prípadoch nie je možné predísť. Súvisí to najmä s genetickými faktormi - v 10% sa vyskytuje “dedičná” forma rakoviny prsníka, ale ani tu nie sme bezradní. Napríklad pred vyšetrením v skríningovom centre každá žena vypĺňa podrobný dotazník na určenie genetického rizika, na základe toho môžeme v odôvodnených prípadoch doporučiť genetické vyšetrenie. To neodpovedá len na otázku “mám-nemám” dedičnú záťaž, ale stanoví výšku rizika vzniku rakoviny a odporučí konkrétne pravidelné vyšetrenia. Ak nádor skutočne vznikne, tieto vyšetrenia by ho mali odhaliť vo veľmi skorom štádiu.



A čo sú ostatné rizikové faktory?


Vznik rakoviny prsníka je multifaktoriálny proces a rizikové faktory sú pomerne dobre vedecky preskúmané a dokázané. Nie je ľahké zhrnúť všetky fakty do jednoduchej rady - ale môžem skúsiť: medzi overené rizikové faktory rakoviny prsníka patrí skorý vek prvej menštruácie a neskoršia menopauza (prechod), samotný vek (riziko rakoviny prsníka stúpa s vekom a vrchol dosahuje vo veku 60-74 rokov). To sú neovplyvniteľné rizikové faktory.

Teraz tie, ktoré je možné ovplyvniť: dlhšia doba užívania hormónov v prechode, konzumácia alkoholu, fajčenie, obezita a nedostatok pohybu. Napríklad pri obezite je tukové tkanivo ďalším zdrojom estrogénov a ich pôsobením stúpa riziko vzniku rakoviny prsníka.

Riziko rakoviny prsníka naopak znižuje dlhšia doba dojčenia, nižší vek pri prvom pôrode a viac pôrodov.


No a z tohto “zoznamu” faktorov si môže každá žena odvodiť, čo môže vo svojom živote v rámci prevencie urobiť alebo zmeniť.


Spoločným a kľúčovým faktorom týchto tém je práve skutočnosť, že každá žena svojím postojom k životu, zodpovedným prístupom k preventívnym prehliadkam a mamografickým vyšetreniam môže VÝZNAMNE prispieť k zníženiu rizika rakoviny prsníka alebo pomôcť k jej včasnému odhaleniu a tým k úspešnej liečbe. A o to nám všetkým ide.

Ďakujeme veľmi pekne za rozhovor!


Aj ja ďakujem za dôveru a priestor na rozhovor. Poznám prácu hnutia a

komunity Lean In - verím, že aj aktivity v rámci kampane PINK OCTOBER a

Breast Health Day budú pre ženy inšpiratívne. Želám vám, aby ste v hľadaní

spôsobov, ako pomôcť ženám k naplneniu svojich ambícií rozpoznali všetky

možnosti a naplno ich využili.

Comments


bottom of page