top of page

7 tipov ako si na dovolenke skutočne nabiť baterky

Nabiť si baterky a zotaviť sa z dlhých mesiacov pracovného nasadenia. To si mnoho z nás sľubuje od letnej dovolenky. Zrelaxovaná myseľ ale nemusí byť samozrejmosťou. Prečo je odpočinok pre náš mozog taký kľúčový? Ako si ho dopriať na dovolenke? Prečítajte si praktické tipy, ktoré urobiť pred a počas dovolenky, aby si telo a myseľ zaslúžene oddýchli.


Na dovolenke naozaj nepracujte


Nedostatok oddychu nám škodí a nie je v skutočnosti dobrý ani pre zamestnávateľa. Čas letných dovoleniek je ideálnou príležitosťou skutočne vypnúť a nabiť si zásoby vnútornej motivácie. Bohužiaľ, ani tie nemusia byť úplne bez stresu. Podľa prieskumu Americkej Psychologickej Asociácie (APA) z 2018 až 21% dospelých Američanov sa cítilo počas dní voľna vystresovaných a 28% pracovalo počas dovolenky viac, než si mysleli. Takáto práca počas dovolenky však neostane bez dôsledkov – podľa výskumu Williama Beckera, Liuby Belkin a Sarah Tuskey môže negatívne ovplyvniť vaše vzťahy, pokaziť náladu a odviesť vás od prežívania prítomného momentu.


Pred dovolenkou – plánujte, ale nie príliš


Šancu, že si na pláži skutočne oddýchnete, zvýšite 4 šikovnými krokmi pred samotným odjazdom. Minimalizovať stres pomôže dobrá príprava a komunikácia so zamestnávateľom, ale aj flexibilita vo vašich dovolenkových plánoch.

  1. Ujasnite si, aký typ výletu vám skutočne vyhovuje – zdá sa to ako úplne jasná a automatická vec, ale špeciálne ženy majú tendenciu sa pri výbere dovolenkovej destinácie prispôsobovať deťom či partnerovi. Rušné mestské prostredie vás stresuje, ale váš partner chce ísť obdivovať mrakodrapy do New Yorku? Deti túžia po tobogánoch a kolotočoch, ale vy chcete oddychovať pri tichom šume mora? Snažte sa pri hľadaní kompromisu myslieť aj na seba, inak sa z dovolenky vrátite viac unavená než pred ňou.

  2. V práci rozdeľte úlohy a nastavte hranice svojej dostupnosti – pred odchodom sa porozprávajte so všetkými, ktorých sa vaša neprítomnosť týka (šéf, kolegovia, zákazníci) a adresujte dočasné prerozdelenie vašich funkcií či projektov. Dôležité je tiež nastavenie pravidiel vašej dostupnosti. Budete na maily odpisovať s oneskorením alebo vôbec? Budete dostupná hodinu denne telefonicky? Môžete si vo vašej práci dovoliť nechať pracovný telefón doma? Vyjasnite si tieto záležitosti pred odchodom, aby vám nekazili slnečné dni na pláži.

  3. Urobte si krátky to-do list – naplánovať si aktivity je dôležité, ale nechajte si počas dovolenky aj dosť priestoru pre spontánnosť. Voľný čas je počas pracovného týždňa vzácnosťou, bežné víkendy sú tiež rozdelené medzi rôzne rodinné aktivity a povinnosti. Preto si ho doprajte na dovolenke. Ak sa vám zapáči jóga na pláži či cestou zazriete miesto, kam sa chcete vydať na neplánovaný výlet, nebudete v strese, že na to vlastne nemáte čas.

  4. Nechajte si jeden deň doma navyše – nie je dobré z dovolenky hneď vhupnúť do pracovného víru. Pri plánovaní voľna počítajte aj s dňom, kedy si dáte čas zotaviť sa po dlhšej ceste, pozrieť si pracovné maily, vyprať veci atď. Nástup do práce tak bude pozvoľný a nevyženie vám hladinu stresu okamžite do závratných výšok. Malý tip: nastavte si tiež automatickú e-mailovú odpoveď o deň dlhšie. Necháte si tak jeden deň navyše, kedy môžete pokojne vybaviť najnutnejšie veci bez toho, aby vás kolegovia či klienti bombardovali.



Počas dovolenky vypnite telefón a nechajte priestor spontánnosti


Čo môžete urobiť po príchode do vysnívanej destinácie, aby ste maximálne zvýšili svoju šancu zotaviť sa zo stresu? Výskumy radia jasne – do telefónu sa pozerajte čo najmenej, na šumiace listy či vlniace sa more čo najviac.

  1. Odložte telefón – podľa štúdie z roku 2016 od spoločnosti Dscout, naša posadnutosť mobilmi narastá. Priemerný človek sa dotkne svojho smartfónu 2617-krát denne. Myšlienky na prácu však tiež spôsobujú stres. Aby sa z neho zotavili, potrebujeme nielen nepracovať, ale ani na prácu nemyslieť. Neustále správy od kolegov a bezmyšlienkovité kontrolovanie mailovej schránku v tom však môžu brániť. Nastavte si denný limit na kontrolu mailov, správ a sociálnych sietí a zvyšok času venujte svoju pozornosť rodine, partnerovi a nasávaniu dojmov z okolia.

  2. Trávte čas v prírode – pobyt v lese, v horách či pri morských vlnách naozaj lieči. Americká srdcová spoločnosť (American Heart Association) odporúča pre zníženie stresu a úzkosti a povzbudenie celkového mentálneho zdravia tráviť čo najviac času vonku.

  3. Buďte spontánni – využite tú časovú rezervu, ktorú ste pred odchodom započítali do svojich plánov, na niečo spontánne. Podľa štúdie z roku 2018 si ľudia užívajú plánované oddychové aktivity menej, než tie neplánované. Dôvod je hlavne ten, že pri plánovaných aktivitách sa vám v pozadí vybavuje rozvrh, ktorý musíte dodržať, a ktorý na vás vyvíja časový tlak.



Prepracovanosť nie je vyznamenaním


Práve práca na dovolenke, nadčasy a neustála zaneprázdnenosť sa ešte stále príliš často považujú za skutočnú oddanosť svojmu zamestnaniu. Podľa prieskumu amerického Úradu práce z roku 2018 až 30% zamestnancov na plný úväzok pracuje aj cez víkendy a sviatky. Zaneprázdnenosť môže totiž podľa výskumu psychológa Csikszentmihályho vyvolať u ľudí pocit produktivity, čo vedie k tomu, že vidia svoju prácu ako viac zmysluplnú.


Tento pocit veľkej výkonnosti je však klamlivý. Práca cez dovolenku podľa výskumu Harvard Business Review vedie k strate vnútornej motivácie, čo je jedným z hlavných faktorov, ktorý určuje, či v práci ostaneme. Výsledkom zníženej vnútornej motivácie je v skutočnosti nižšia produktivita, pretože zamestnanec stráca radosť z práce a v konečnom dôsledku sa menej snaží.


Nezabúdajte - stres je tichý zabijak


Prepracovanosť úzko súvisí aj so stále rozšírenejším trendom práce z domova. Formálne hranice medzi časom práce (z domu) a časom oddychu zmizli a namiesto väčšej pohody nám táto situácia častokrát prináša iba väčší stres.


V praxi to totiž často vyzerá tak, že pracovný limit neexistuje a prácu doháňame v neskorých nočných hodinách alebo si ju berieme so sebou na rodinné dovolenky.

Nedostatok priestoru na oddych je však časovanou bombou. Stres zvyšuje riziko srdcovo-cievnych chorôb, vysokého tlaku, cukrovky, infarktu. Dlhodobé prepínanie síl v práci vedie k vyhoreniu, ktoré je od roku 2019 formálne definované Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) ako syndróm charakteristický nedostatkom energie, vyčerpaním a negativitou. Je spôsobené chronickým nezvládnutým stresom na pracovisku.

bottom of page