Výnimočné ženy slovenského biznisu je rubrika, ktorá Vám prináša inšpiratívne, motivujúce a hlavne jedinečné príbehy slovenských žien, ktoré sa nebáli vykročiť vlastnou cestou, aby mohli pomôcť druhým a zrealizovať tak svoju víziu.
Olívia je pozitívna skeptička a lektorka rozvíjajúca vlastný koncept „Future skills" - Zručnosti budúCNOSTI vo svojich vzdelávacích agentúrach Olinclusive a Highbrows. Medzi jej spokojných klientov patrí napríklad Lenovo, PWC, Allianz, Dell, IBM, Kronospan, Swiss RE, DCC Denmark, Amcham a mnohí iní. Olívia čerpá poznatky z neurobiológie, evolučnej biológie ako aj behaviorálnych vied, skrátka mäkké zručnosti podložené tvrdými dátami. Za svoje snaženie bola ocenená titulom LEKTOR ROKA 2018, s rekordným počtom 21 nominácií.
Ako vyzerá Váš bežný pracovný deň?
Môj bežný pracovný deň trávim zmysluplnými činnosťami, ktoré sú môjmu srdcu milé. Buď sa venujem tomu, že odovzdávam načerpané poznatky ďalej formou vzdelávania, alebo vzdelávam samú seba. Zvyčajne ide o kombináciu týchto dvoch milých činností a tu mi napadá citát od Karla Čapka „Keď nemám čo robiť, pracujem.“
Pracujem rada, lebo som presvedčená, že vzdelávanie má ohromnú silu meniť spoločnosť k lepšiemu, ale zároveň je to aj obrovská zodpovednosť hovoriť k širšiemu publiku.
Informácie na poli vzdelávania by preto nemali byť postavené na vode ani na účelovo podsúvaných, ľúbivých myšlienkach či nepodložených informáciách. Práve preto sa neustále snažím vzdelávať tak, aby mnou zdieľané informácie reflektovali súčasnú úroveň vedeckého poznania. Veda je príbeh s otvoreným koncom, neuznáva pravdy s veľkým „P“, udržiava myseľ v mentálnej kondícii a nedovolí človeku ustrnúť. Takto denne bežím svoj celoživotný mentálny maratón a snažím sa posúvať horizonty vlastného poznania, pochybovať o sebe i o svete a neprepadnúť presvedčeniu, že už viem, ako sa veci majú.
Čo Vás odlišuje od ostatných v tejto brandži?
Nikdy som netrpela presvedčením o vlastnej výnimočnosti a neviem objektívne posúdiť, čo ma odlišuje od iných kolegov v brandži. Možno moja pochybovačná myseľ. Viem, že to môže znieť protikladne k dnešným väčšinovo prezentovaným názorom, kde dávame do popredia vlastnosti ako sebavedomie, sebaistota a neotrasiteľná viera v správnosť vlastných názorov.
Ja si naopak myslím, že uvedomenie si vlastnej omylnosti nám dáva úplne inú optiku, omnoho tolerantnejšiu a prehlbuje úctu, ochotu načúvať a snahu porozumieť druhej strane.
V kontexte toho, čo učím a akým tempom pribúdajú nové vedecké poznatky, nič iné ani nie je možné. Uvedomujem si, že na zložité otázky ohľadom ľudského správania nám nedokáže dať odpoveď jedna vedecká disciplína, jeden gén, jeden zážitok z detstva, jeden evolučný mechanizmus či kultúrny vzorec. Preto sa zároveň vo svojom vzdelávaní snažím kombinovať poznatky zo širokého spektra vedeckých disciplín a svoje vzdelávacie moduly tvorím sama a mixujem v nich tieto poznatky. Nie preto, že je to momentálne populárne, alebo skvele monetizovateľné, ale preto, že práve v tomto priestore, kde si človek uvedomuje zložitosť a kontextuálnosť ľudského správania, sa rodí tolerancia a súcit. A to je moja najdôležitejšia misia na poli vzdelávania.
Aké zlé odporúčania počúvate vo svojej profesii?
Neviem, či by som ich nazvala zlými, ale ja osobne som presvedčená, že preceňujeme šťastie a pozitívne emócie na úkor iných emócií a prežitkov, ktoré stereotypne vnímame ako problematické a neuvedomujeme si, že sú tiež veľmi hodnotou súčasťou ľudského bytia. Snažíme sa nadobro zbaviť strachu, stresu, diskomfortu a usilujeme sa dopracovať k utopickému pocitu konštantného šťastia, čo nás podľa výskumov robí paradoxne nešťastnejšími.
Život sa snažím vnímať v jeho pestrosti a prijať to, že občas bude aj šedý, aj čierny, aj modrý, aj ružový a výskumy nám ukazujú, že práve nepopieranie, ale prijatie aj tohto spektra nášho prežívania nám prináša viac spokojnosti a zdravia. Veď aj z pocitov frustrácie, hnevu, znepokojenia i strachu sa rodia hodnotné idey a nápady.
Toto nie je práve najlepší predajný slogan, ale aj k tomuto sa snažím viesť mojich študentov. Zvyknem s humorom vravieť, že v našej škole Brainery - ilúzie ľuďom nepredávame, ale berieme. Nie je nič horšie ako vystavať si život na utopických predstavách, ktoré vás vedú mimo realitu a v konečnom dôsledku spôsobujú ešte viac nešťastia a nespokojnosti.
Stretávate sa pri Vašej pozícii s predsudkami voči ženám?
Samozrejme, stretávam sa s predsudkami a to nielen voči ženám. Častokrát si nie sme vedomí toho, koľkým skresleniam a predsudkom podliehame pri jednaní s ľuďmi všeobecne – ako naše správanie dokáže ovplyvniť farba pokožky, pohlavie, vierovyznanie, vek, pachy, samotné prostredie, symetria a fyziognómia našej tváre, výška postavy, hladina glukózy v našej krvi, fyzická krása, alebo naopak ak osoba, s ktorou sa stretávame, nespĺňa kultúrne štandardy atraktivity, a ako tieto úsudky o iných robí náš mozog v priebehu milisekúnd. Tieto tendencie sú do nás votkané biologicky a často umocňované kultúrne. Je veľmi dôležité o nich vedieť, ak sa chceme rozprávať o spravodlivej a férovej spoločnosti. Predsudky voči ženám sú len zlomkom pokrivenej optiky, ktorou pozeráme na svet okolo seba.
Aké osobné zvyky Vám pomáhajú na ceste za úspechom?
Nesebaistota, nesebavedomie, neustála pochybnosť o správnosti vlastných presvedčení a z nich prameniaca neuhasínajúca túžba pýtať sa, bádať, nachádzať odpovede a znova ich spochybňovať na ceste poznávania.
Ktoré knihy ovplyvnili Váš život a ako?
Knihy Roberta Sapolského, standfordského profesora a jedného z najvýznamnejších neurobiológov dneška. Ako? Tým najzásadnejším spôsobom – otvorili otázky ohľadom toho, akú mieru slobody máme vo svojom rozhodovaní, ukázali mi, aká zložitá a komplexná je ľudská bytosť a rozvinuli vo mne mieru súcitu do takej miery, do akej to žiadna kniha dovtedy nedokázala. Naučili ma menej súdiť a snažiť sa viac pochopiť z čoho častokrát škodlivé správanie pramení, že je to často z nešťastných a nezávideniahodných životných okolností a nešťastnejšej biológie a prebudilo to vo mne súcit a ochotu pomôcť omnoho viac, ako chuť biť palicou a chrliť síru. Tých inšpirácií je ale omnoho viac - knihy neurofilozofov Thomasa Metzingera či Patricie Churchland, evolučných biológov Breta Weinsteina, Jána Zrzavého či Davida Sloana Wilsona, psychologičky a skeptičky Susan Blackmore a mnoho iných nad rámec rozsahu tohto rozhovoru :)
Ak by ste mohli stráviť deň s kýmkoľvek, kto by to bol a prečo?
Jednoznačne s mojou babičkou, ktorá ma odmalička svojím životom viedla k tomu, aby som vždy stála na strane slabších, zraniteľnejších, na strane tých, ktorých hlas nie je počuť – k hodnotám ľudskosti, vľúdnosti, k úcte k vzdelaniu, dobru a kráse. Ona vo mne prebudila lásku k svetu umenia, poézii i k poznaniu. K tomu, aby som svoj čas využívala zmysluplne a neplytvala ním a k tomu, aby som nadobudnuté poznanie použila na pomoc tým, ktorí mali v živote menej šťastia ako ja.
Aká je Vaša vízia do budúcna v rámci podnikania?
Okrem uplatnenia poznatkov na poli vzdelávania si u nás v agentúre uvedomujeme ich presah a aplikovateľnosť aj do biznisu, verejných politík a riešenia dôležitých spoločenských problémov. Už teraz sa o to snažíme a týmto smerom by sme chceli ísť aj naďalej. Zároveň náš vzdelávací systém v mnohom nerešpektuje poznatky, ktoré nám poskytuje napríklad neurobiológia, a preto sa snažíme vyvíjať tlak aj týmto smerom, aby sme vedeli dizajnovať prostredie, ktoré bude rešpektovať tieto hlbšie biologické zákonitosti a pomohli tak študentom i učiteľom vytvoriť priestor, ktorý bude vzdelávací proces robiť efektívnejším, zmysluplnejším a zábavnejším pre obe strany. Zároveň pri práci využívame technológie ako VR, AR a do budúcna by sme chceli aj naďalej reflektovať trendy aj v oblasti technológií.
Foto: súkromný archív Olívie Hurbanovej