Kristiana Kóňa je fotografka a influencerka, ktorá ľudí nielen zachytáva v autentických momentoch na fotkách, ale svojim prístupom a komunikáciou ukazuje, že autenticita je to, čo všetci potrebujeme. Nielen v online, ale aj offline živote. Svojou odzbrojujúcou úprimnosťou otvára témy, ktoré rezonujú a prinášajú slobodu. Inšpiruje na ceste k sebarozvoju, práci na svojich nedostatkoch, uznaní silných stránok a vyťaženia maxima zo svojich dní. Na svojom instagramovom profile ukazuje obyčajné momenty, zachytáva podnetné myšlienky a ochotne nás pozýva na spoločnú jazdu vzdelávania, starostlivosti o dušu a telo, hlbokých zamyslení, cestovateľských zážitkov a skvelého jedla.
Kedy bol moment, keď si si uvedomila, že Ti záleží na sebe samej a chceš sa rozvíjať a intenzívne sa o seba starať?
Vždy som sa o seba rada starala, najmä o svoje fyzické zdravie. Zdravý životný štýl pre mňa znamenal dôraz na stravu, myslela som si, že zdravie závisí len od toho, čo a ako jem. Na vysokej škole som si na internáte varila zdravé jedlá, vyhýbala som sa alkoholu a cigaretám. Ale ten moment, na ktorý sa pýtaš, nastal po vysokej škole.
Na škole som mala skvelého vyučujúceho psychológie, ktorý hovoril, že každý človek potrebuje psychológa, len nie každý si to je ochotný priznať a podniknúť potrebné kroky. Toto bol zlomový moment. Po skončení štúdia som sa teda ozvala mojej terajšej psychologičke. Teraz mi moje minulé problémy znejú až banálne, ale vo svojich 23 rokoch som v sebe intenzívne riešila silný vnútorný pocit, že niečo robím zle, že niečo na mne nie je v poriadku. Bolo to spôsobené negatívnymi skúsenosťami, aj vo vzťahoch s mužmi, ktoré som síce vedela rýchlo nadviazať, cítila som záujem, ten ale rýchlo opadol. Obviňovala som sa, že moja emocionálnosť a to, ako sa viem nadchnúť, mužov odradí. Cítila som vnútorné nešťastie.
Napriek tomu, že na pohľad môj život vyzeral takmer bezchybne - mala som veľa priateľov, krásne bývanie v centre, množstvo zákaziek… nebola som šťastná. Mala som skutočný problém s vnímaním a prijatím samej seba, so svojou hodnotou.
Ako sa zmenil Tvoj pohľad na sebahodnotu v priebehu posledných rokov?
S pomocou psychologičky som si počas šiestich rokov spolupráce uvedomila, že predtým som svoju hodnotu zakladala na názore druhých ľudí. Ak sa mi napríklad páčil nejaký muž, bola som závislá od jeho ocenenia. Ak mi ho nedal, cítila som sa vnútorne prázdna a neistá. Muži zo mňa možno vycítili túto neistotu, ktorá mi bránila byť sama sebou a tak som bola hanblivá a pochybovala som o sebe. Aj to mohol byť dôvod, prečo som inklinovala k mužom, ktorí boli ráznejší a dominantní - obdivovala som sebaistých, asertívnych ľudí. Tieto vzťahy však opäť spôsobili kolobeh, v ktorom sa cítila menejcenná a môjmu vnímaniu sebahodnoty to vôbec nepomohlo.
Teraz viem, že zdravie závisí nielen od stravy a fyzickej sily, ale aj od psychickej pohody a naplnených vzťahov. Je mi dobre samej so sebou, takou, aká som. Moja spokojnosť a pohoda je tým kľúčom, ktorý som hľadala.
Naučila som sa prejaviť lásku samej sebe, bez závislosti od lásky a ocenia druhých. Postupnou prácou zo mňa úplne opadla túžba po uznaní ostatných, lebo viem, že moja hodnota od toho vôbec nezávisí. Je to oslobodzujúci pocit. Akceptujem samu seba, svoje pocity, viem, že sú v pohode, lebo ich cítim ja a môžem byť autentická.
Čo Ti v bežnom živote pomáha nezabúdať na vlastnú hodnotu?
Aktívne vnímanie samej seba a svojich pocitov. Na to sa potom nabaľujú ďalšie malé detaily súvisiace s tým, že sa stále snažím hľadať veci, ktoré ma tešia, skúmam svoje vnútro a starám sa o svoje telo.
Aké výzvy si zdolávala na ceste sebarozvoja a uvedomenia si svojej hodnoty?
Odjakživa som mala veľký stres z verejného vystupovania a vyjadrenia svojho názoru pred ľuďmi. Bála som sa, že niečo poviem zle a preto som všetky pozvania na verejné diskusie odmietala. Zlom nastal vtedy, keď ma moja veľmi dobrá kamarátka, Vlaďka Marcinková, pozvala na akciu, ktorú moderovala. Na veľkom stage-i, pred publikom asi dvesto ľudí, sme tam mali sedieť s pár blízkymi priateľmi a debatovať. Ja som z toho mala taký stres, že som nemohla spávať, aj som si poplakala, absolvovala som kurz prípravy a odpovede na otázky som sa vopred naučila naspamäť. Ale... zvládla som to! Bola to obrovská úľava! Ten pocit, keď som mohla slobodne vyjadriť čo si myslím bol úžasný! Vtedy som si uvedomila, že je úplne v pohode niekedy spraviť chybu. A nielen to, ľudia ocenia autenticitu a úprimnosť.
Neskôr som absolvovala kurz venovaný príprave na verejné vystupovanie, komunikáciu a riešeniu konfliktov, radikálnej úprimnosti a zásadných rozhovorov. Síce to bola výzva, ale tak prišiel ďalší „aha“ moment, ktorý zohral kľúčovú úlohu pri uvedomení si vlastnej hodnoty. Po kurze som sa začala pozerať na názory druhých z nového uhla pohľadu.
Byť si vedomá vzájomnej rozdielnosti a unikátnosti je oslobodzujúce.
Naučila som sa efektívnejšie komunikovať, napríklad aj s mojim manželom Otom či v iných vypätých situáciách s druhými ľuďmi. Už som sa na seba nepozerala len cez filter vnímania iných, necítila som sa menejcenne, ale prijala som vlastnú zodpovednosť za to, ako vnímam samú seba.
Čo pre Teba znamená "selfcare" dnes (v rámci starostlivosti o svoje telo a dušu)?
Tejto téme som sa komplexnejšie začala venovať počas pandémie. Možno to znie ako klišé, ale naučila som sa hovoriť „nie“. S mojou vnútornou neistotou, o ktorej som hovorila už skôr, súviselo to, že som chcela každému vychádzať v ústrety.
Začala som v snahe vyhovieť každému strácať samu seba. Prestala som to zvládať.
Pred koronou som žila veľmi rýchlo, s vysokými nárokmi na seba – myslela som si, že musím veľa cvičiť, veľa zarábať, naplno sa venovať priateľom a manželovi. Až nútené spomalenie počas lockdownu mi ukázalo, ako veľmi mi vyhovuje pomalší život. Možnosť nechať veci len tak plynúť. Možnosť povedať „nie“ a uprednostniť svoje potreby.
Čo sa týka fyzických zmien v starostlivosti o seba, s lockdownom prišla aj zmena spánkového režimu. Kedysi som pracovala do neskorej noci a ráno som mala problém vstať, nehovoriac o nedostatku energie počas dňa. Zaspávala som s výčitkami, že som toho počas dňa nestihla dosť a zobúdzala som sa bez nálady. S pomocou psychologičky som sa vnútorne „prestavila“ a dovolila som si spať dokedy chcem. Režim sa upravil, s manželom chodíme spať okolo jedenástej večer, v izbe vôbec nemáme telefóny a len si čítame, alebo sa rozprávame pri červenom svetle, ktoré má ukľudňujúce účinky (imituje svetlo ohňa alebo sviečok). Dokonca som sa začala sama zobúdzať bez budíka. Vstávam s väčšou pohodou, mobil ráno vôbec neberiem do ruky a vychutnávam si pomalé rána. Predtým som každé ráno, hneď po zobudení, siahla po mobile a scrollovala Instagram alebo čítala správy. Moje prvé minúty dňa som začínala myšlienkami a fotkami iných ľudí.
Teraz sa vedome „odpájam“ od online sveta a viac som sa spojila sama so sebou. K sociálnym sieťam sa dostanem až po raňajkách a mailoch, dovtedy mám vypnuté všetky upozornenia na aplikáciách. Okrem týchto zmien sa pre mňa stali bežnou súčasťou dní aj prechádzky a každodenný pohyb.
Ktoré myšlienky, knihy, ľudia Ťa inšpirujú na ceste k sebarozvoju?
V uplynulom období som za viac začítala do kníh. Na „svedomí“ to má jedna skvelá kniha, ktorú som chytila do rúk počas lockdownu. Volá sa 5 jazykov lásky a mala veľký vplyv na naše manželstvo. O jednom konflikte a následnej hlbšej debate, aj na základe tejto knihy, som zistila, čo je mojim jazykom lásky. Je ich 5 – slová uistenia, pozornosť, darčeky, skutky služby a fyzický dotyk. Každý nejakým jazykom komunikujeme lásku a každý ju vieme iným jazykom zas prijať. Môj jazyk lásky, vďaka ktorému sa cítim byť milovaná, je prejavenie pozornosti a to, keď mi niekto venuje svoj čas. Toto pochopenie svojich potrieb a pomenovanie problému vo vzťahu bolo skvelým krokom vpred. Okrem kníh rada počúvam aj podcasty, tu je môj výber skvelého čítania a počúvania:
· Podcast Cukrfree o emóciach, ženskom princípe a iných témach so zaujímavými hosťami
· Instagramový profil lekára Jana Vojáčka
· Podcast Balanc – trvá síce len 25 minút, ale počas debaty moderátora so psychológmi tam stihnú zaznieť úderné myšlienky a jednoducho aplikovateľné tipy
· Kniha 5 jazykov lásky od Garyho Chapmana
· Kniha Cyklická žena – o menštruačnom cykle, jeho vplyve a ako ho môžeme využiť vo svoj prospech
· Kniha Moje túžby, tvoje túžby – kniha idúca do hĺbky partnerských vzťahov inšpirujúca k vnímaniu túžob svojho partnera a komunikácii svojich vlastných
· Kniha Dobré vibrácie, dobrý život – o sebaláske ako o kľúči k skvelému životu, o práci s vlastnými myšlienkami a vnímaní prítomnosti
Akou ženou chceš byť?
Chcem byť tou ženou, ktorou práve som. Kedysi som si myslela, že existujú dokonalé bytosti, dokonalé ženy a ja som chcela byť jednou z nich. Už som ale zistila, že dokonalí ľudia neexistujú :) A začala sa mi páčiť tá cesta, na ktorej som, užívam si proces transformácie. Vyvíjam sa, pracujem na sebe, prekonávam problémy, vnútorne rastiem.
Už sa nevyhýbam chybám, beriem ich ako príležitosť na posun k lepšiemu.
Práve sebarozvoj a uvedomovanie si svojej hodnoty sú pre mňa cestou k šťastiu. Najväčším bohatstvom je pre mňa vedieť si vychutnať vo veľkom aj tie najobyčajnejšie momenty - to prajem všetkým ženám!
Foto: archív Kristiana Kóňa