Ivana Molnárová už 10 rokov úspešne vedie tím jednej z najúspešnejšćh technologických firiem na Slovensku. Profesia, firma, ktorú predstavovať netreba a ktorá ročne pomôže státisícom Slovákov nájsť si prácu. Aj vďaka Ivane. Ako riaditeľka sa naučila nebáť sa pýtať, aktívne počúvať a vedieť si priznať chybu. Pre ženy, ktoré túžia po líderstve, má niekoľko cenných rád. Ako inak, prameniacich z vlastnej skúsenosti.
Po nástupe v roku 2001 si pracovala v Profesii ako Sales Representative, neskôr ako marketingová a obchodná riaditeľka. Po deviatich rokoch vo firme si sa dostala na pozíciu CEO. Túžila si po vedúcej pozícii vo firme už vo svojich začiatkoch?
Do Profesie som nastúpila po materskej dovolenke. V tom čase som mala dve malé deti, takže ambíciu stať sa CEO som nemala. Bola som veľmi rada, že mám zaujímavú prácu s inšpirujúcimi ľuďmi. Po vysokej škole to bolo vlastne moje prvé reálne full time zamestnanie. Svojho prvého syna som mala ešte počas štúdia. Vo firme som dokázala skĺbiť svoje rodičovské povinnosti s prácou. Tieto skúsenosti mi dali veľa, všetko bolo pre mňa nové a dá sa povedať, že som sa učila všetko za pochodu.
Pred akou najväčšou výzvou si počas tejto cesty stála? Ako si si s ňou poradila?
Tu viem odpovedať úplne jednoznačne. Ide o dôveru v samú seba. U mňa sa vybudovala postupne. Preskákala som si aj lepšie aj horšie časy a urobila nespočetné množstvo chýb. Moja dobrá vlastnosť je, že vždy vidím svetlo. Aj vtedy, keď je najväčšia tma. Som pripravená na to, že isté veci môžu trvať dlhšie, preto sa netreba nikdy vzdávať. Toto platí aj pri práci na sebe. Myslím si, že človek by si mal všímať sám seba a snažiť sa napredovať bez ohľadu na dosiahnutý vek. Ja osobne sa nikdy neuspokojím s priemernosťou. Vnímam na sebe, že mám odvahu pustiť sa do vecí, aj keď výsledok je neistý.
Držím sa hesla, ak niečo nevyskúšam, nemôžem posúdiť, či ma to bude alebo nebude baviť.
Stretla si sa počas svojej kariéry s (ne)vedomými predsudkami ako napr. že si príliš ambiciózna, direktívna, že by si sa mala radšej viac venovať rodine atď.?
Spočiatku áno. Napriek tomu, že si myslím, že aktuálne je to už menej výrazné, ako to bolo v minulosti, stále na Slovensku vnímam akési predsudky voči ženám, ktoré sú úspešné. Z mojich skúseností prichádza táto kritika dokonca často od žien. Vnímam to však aj tak, že ide o ľudí, ktorí sú svojim spôsobom zranení, niektoré témy sa ich dotknú a jednoducho nevedia to vyjadriť inak.
Pre mňa osobne je dôležité, aby som si pri všetkom zachovala svoje hodnoty.
Som hrdá na to, že som vychovala dvoch úžasných mužov. S nimi máme vzájomnú úctu, vážime si jeden druhého a je medzi nami úplná dôvera. Toto sa nedá vybudovať s každým. Keď si spomeniem na niektoré reakcie, ktoré som vo svojom živote dostala, tak sa pousmejem. Ja som skutočne hrdá na všetko, čo sa mi v mojom živote udialo.
V jednom rozhovore si spomenula, že okrem odvahy Ti pomohlo aj kritické myslenie. Vedieť získať správne informácie, nadhľad, empatia. Ako to ale funguje v dennej praxi v biznise?
Pre mňa je kľúčové nebáť sa pýtať. Otázky, prečo to chceme robiť, či odkiaľ máme dáta sú pre mňa najdôležitejšie. Ďalej som už za hľadanie čo najjednoduchšieho riešenia. Paradoxne, to býva vždy najzložitejšie. Človek sa však nikdy skutočne neposunie, ak nebude vnímať postoje iných. Ľudí treba aktívne počúvať, čo mi tým chcú povedať, cítiť ich energiu, ako to hovoria a či sú úprimní. Z mojich skúseností je potrebné nebáť sa priznať, že niečo neviem, prípadne, že moje rozhodnutie nebolo dobré. Úprimnosť k svojej osobe a následná otvorenosť v komunikácií sú v mojej kariére kľúčové. Otvorenú komunikáciu máme zakotvenú aj v našej firemnej kultúre. Tu platí, že ak chceme, aby ju naši ľudia dodržiavali, potrebujú cítiť autentickosť. Musí ju preto skutočne dodržiavať skutočne každý, aj celé vedenie, za týmto si stojím.
Akú radu by si dala ženám, ktoré majú ambície dostať sa za rokovací stôl a stať sa líderkami?
Treba dávať pozor na to, aby netlačili príliš na seba, ale aj na okolie. Odporúčam povedať si úprimne, prečo chcem byť na tejto pozícií. Niekedy sa stáva, že ľudia sa naháňajú za povýšením iba preto, aby niekomu niečo dokazovali. Na druhej strane však platí, že ak skutočná sila nejde prirodzene z vnútra človeka, ľudia to rýchlo vycítia a celé líderstvo je iba ilúziou.
Odporúčam nepodceňovať prácu na tom, ako sa otvoriť tej skutočnej ženskej sile, snažiť sa spoznať svoje skutočné ja, svoje silné stránky, ale aj svoje tiene.
Je na nezaplatenie, ak sa človek venuje aj svojmu egu a spoznáva ho. Zisťuje, na základe čoho hodnotíme iných, posudzujeme, bojujeme alebo tlačíme na niečo. Návod je v podstate jednoduchý: ak spoznáme svoje silné a slabé stránky, dokážeme úprimne hovoriť aj o svojich slabostiach a dokážeme ustáť situácie bez zbytočného hodnotenia a posudzovania, tak vtedy vieme, že sme na správnej ceste sa tou líderkou skutočne stať.
Byť 10 rokov riaditeľka úspešnej technologickej spoločnosti si vyžaduje veľké pracovné nasadenie a bezpochyby podporu na domácej pôde. Mnoho žien cíti nepokoj - chcú sa venovať práce na plný plyn, zároveň chcú byť aj perfektné mamky, manželky. Aký je Tvoj recept na zladenie pracovného tempa a rodiny?
Hneď spomeniem, že sa treba zbaviť viny a zbytočného obviňovania sa za niečo. Ak som s deťmi, tak som na 100 percent matka a venujem svoju pozornosť im. Ak som s nimi, ale neustále som na mobile, počítači, vycítia to. Neskôr nám začínajú robiť veci naschvál, je to však preto, že sa snažia získať našu pozornosť. Nestačí im iba fyzický kontakt, potrebujú viac. Rovnako, keď som v práci, venujem sa tomu naplno. Bez výčitiek, že by som mala byť s deťmi alebo s partnerom, že nemám upratané alebo nakúpené. Často sa hovorí o tom, aké sú ženy multifunkčné, ako zvládnu extrémne veľa vecí. Nie je to však zdravé, ženy často robia veľa vecí naraz, ale niekedy sú z toho výsledky tak na 20-50 percent. Ja odporúčam snažiť sa žiť neustále v prítomnom okamihu. Všetci sa tomu učíme, aj ja som aktuálne na polceste. Snažím sa dať vždy plnú pozornosť tomu, čo aktuálne robím a najlepšie, ako to v danom momente dokážem.
Nedávno publikovaný prieskum Women in the Workplace (Lean In a McKinsey) hovorí, že pre Covid-19 zažívajú ťažkú situáciu ženy, matky na vedúcich pozíciách. Aká je Tvoja vlastná skúsenosť posledných sedem mesiacov?
Ja mám už dospelých synov, takže pre mňa táto situácia nie je zložitá. Mám však súcit s kolegami, ktorí majú home office a majú jedno a viac detí. Samozrejme, nie je to jednoduché. Zvlášť vtedy, keď ide o osamelú matku bez pomoci. Je to veľký psychický tlak. Čo sa týka pracujúcich rodičov, je dobré, ak im zamestnávateľ dopraje napríklad voľnosť v pracovnom čase. Možnosť odpracovať niečo večer. Zamestnávatelia by preto mali byť pripravení na robenie ústupkov. Zároveň je však dôležité vnímať túto situáciu aj z druhej strany. Počas aktuálnej situácie, keď manažéri nie sú počas práce z domu v takom dôslednom kontakte so svojimi zamestnancami, je dôležité úprimne a otvorene komunikovať. Je preto dobré, ak sa manažér pýta ako sa majú jeho ľudia a pracovníci by si tiež mali uvedomiť, že ak majú problém, mali by sa ozvať a nečakať, že si manažér všimne niečo sám. Dôležité je, aby obe strany rozumeli, čo sa od nich čaká. Dohodnúť sa dá vždy.
Štúdia taktiež zistila, že pandémia má na svedomí, že 1 zo 4 žien v USA zvažuje odchod alebo zmenu zamestnania. Ako sa situácia okolo Covid-19 dotkla žien na Slovensku z pohľadu ich dopytu po otvorených pracovných pozíciách/ich odchodu z práce? Vidíte v Profesii nejakú podobnosť s americkým trendom?
Toto je veľmi individuálne. Nemyslím si, že sa to týka iba žien, ale aj mužov. Ľudia si aktuálne viac uvedomujú, čo má zmysel a čo nie. V tejto situácii vnímam, že ľudia chcú robiť to, čo ich baví a čo im poskytuje skutočné naplnenie. Je to jeden z dôvodov, prečo mnohí zvažujú odchod z práce a rozmýšľajú čo so životom ďalej. Čo sa týka našich dát z pracovného portálu Profesia.sk, aktuálne skutočne vidíme, že sa zvyšuje počet reagujúcich uchádzačov na pracovné ponuky. Jedným z hlavných dôvodov je však aj masívne prepúšťanie, ktoré nám zvýšilo nezamestnanosť na Slovensku.
Foto: archív Ivany Molnárovej a spoločnosti Profesia