Práca snov v neziskovke

Niekedy sa môže zdať, že ambiciózne ženy sú len tie, ktoré to majú namierené strmo nahor po kariérnom rebríčku. Väčšina z nás si kariéru spája s prácou v korporácii, úspešnej firme alebo v startupe. No definícia slova ambícia je širšia. Okrem snahy vyniknúť znamená aj mať veľkorysý alebo veľkolepý plán a silnú túžbu niečo dosiahnuť. Ambiciózny človek nie je ako lístok vo vetre. Poháňa ho motivácia pochádzajúca zvnútra, ktorá je občas nepochopená. Ušľachtilo ambiciózni a často prehliadaní či podceňovaní sú aj ľudia pracujúci v neziskovkách. A práve v sfére, ktorej primárnym účelom je pomoc druhým, nachádza veľa ľudí naplnenie. Jednou z nich je Ivana Nováková z Nadácie Roma Education Fund.



Momentálne pracuješ na pozícií, kde pomáhaš Rómom s hľadaním práce a s uplatnením a schopnosťou predať sa, a to aj napriek mnohým predsudkom, ktorým na Slovensku čelia. S prácou v neziskovkách máš vyše 7-ročné skúsenosti a kvôli rôznym projektom si precestovala polovicu sveta. Ako si dospela k názoru, že by si chcela pracovať v neziskovom sektore?


Vzorom mi vždy boli aj sú babka a mama, silné ženy, vďaka ktorým sa mi podarilo už ako malej prekonať ochrnutie tvárového nervu. Na základnej škole mi učiteľka matematiky povedala, že to nemám ani skúšať na gymnázium a na vysokú školu mám zabudnúť. Ranilo ma to, ale nevzdala som sa, úspešne ukončila gymnázium a plánovala som pokračovať v štúdiu medicíny. Neprijali ma, no ja som si uvedomila, že je to skôr samotná pomoc ľuďom, čo chcem robiť. Vzali ma na Inštitút misijnej práce a tropického zdravotníctva na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave, čo ma lákalo kvôli rozvojovým humanitárnym projektom.

Vtedy som ešte presne nevedela, čo to misia je, ale zdalo sa mi, že takto môžem byť užitočná a pravdepodobne ma to zavedie niekam, kde moje dni a moja práca budú mať zmysel a ja budem cítiť, že 'áno, môžem zmeniť svet'.

Ak nie ten vonkajší, tak aspoň ten svoj. Na škole nás od prvého ročníka viedli, aby sme si vybrali miesto, kde budeme dobrovoľníčiť. Pre mňa to bola ulica. Začala som chodiť do „terénu“ a vypočula si veľa ľudských príbehov. Nebolo to ľahké, ale vyformovalo ma to a naučilo ma to vnímať vlastné emócie a pracovať s nimi.