Výnimočné ženy slovenského biznisu je rubrika, ktorá Vám prináša inšpiratívne, motivujúce a hlavne jedinečné príbehy slovenských žien, ktoré sa nebáli vykročiť vlastnou cestou, aby mohli pomôcť druhým a zrealizovať tak svoju víziu.
Kristína Pomothy je organizačná psychologička, ktorá pomáha slovenským, ako aj zahraničným firmám vytvárať vyvážené a zdravé pracovné prostredie, ktorého základom je inklúzia, autonómia a orientácia na učenie sa. Súčasne je aj spoluzakladateľkou občianskeho združenia Trust Women Slovakia. Rozprávali sme sa o práci, vzdelaní, osobnom rozvoji, ako aj o jej vízii do budúcna v rámci podnikania.
Ako vyzerá Váš bežný pracovný deň?
Odkedy podnikám ani neviem, aké to je mať bežné dni. Málokedy sa opakuje viac podobných dní po sebe. Mám ale také dni, keď si hovorím, že dnes to bolo také ideálne, vyvážené, tvorivé a pritom spoločenské. Mám rada, keď stretnutia vyváži samostatná práca, keď mám čas rozmýšľať nad súvislosťami. Rána mám ale každý deň rovnaké, okrem toho keď som na dovolenke: pár minút meditácie, káva, čítanie/písanie, yoga, sprcha, venčenie psa. Vstávam skoro, aby som stihla mať tento čas pre seba, drží ma to v rovnováhe. Potom sa ideálne vrátim k sústredenej práci. Ak si to môžem dovoliť, tak dlhšie stretnutia a telefonáty si plánujem na poobedie. A zbožňujem skúmať rituály iných ľudí, tak som zvedavá, čo napíšu ostatné dámy.
Čo Vás odlišuje od ostatných v tejto brandži?
Mojim cieľom je skôr učiť sa. Som poradca, psychologička, a aj keď rozumiem, že v biznise je dôležité mať svoju unikátnu identitu, myslím, že v mojom prípade to do veľkej miery definuje to, ako dôsledne rozvíjam samu seba. Pokiaľ ide o biznis development a marketing, učím sa efektívnejšie komunikovať. Je to pre mňa výzva, nie som prirodzený marketér, musela som sa to aj doteraz učiť skôr cez chyby. V zahraničí svoju odlišnosť vnímam hlavne vďaka tomu, odkiaľ pochádzam.
Byť z malej krajiny má svoje výhody v tom, že sa môžete na svet pozerať optikou tých, ktorým nie sú niektoré možnosti a príležitosti automatické. Naše videnie reality je menej zatienené privilégiami, ktoré majú ľudia z veľmocí a rozvinutejších krajín.
Keď som v Európe, vnímam výhodu toho, že som pomerne skoro získala pracovné skúsenosti aj mimo nej - rozumiem inakosti v uvažovaní rôznych kultúr a sociálnych skupín, idú mi jazyky a dobre sa adaptujem vo veľkých mestách pretože som od malička veľa cestovala. Som hrdá stredoeurópanka, mám rada naše dejiny a kultúru, v ktorej som vyrastala. Túto rôznorodosť nám ľudia mimo Európy často závidia. Naše stredoeurópske dedičstvo si často neuvedomujeme ako výhodu.
Čo robíte aby ste sa kontinuálne vzdelávali a rástli?
Snažím sa mať otvorenú myseľ, žiť tak slobodne, ako sa dá. Koľko uhlov pohľadu a zdrojov poznania sa nám vyhne len preto, lebo máme v niečom uzavretú myseľ. Pýtam sa samej seba, či som dostatočne otvorená tomu, čo ešte nepoznám. Nové poznanie a rôznorodí ľudia potom prichádzajú sami. Som hrdá na to, akých mám okolo seba ľudí, veľa sa od nich učím, mám šťastie na veľkú rôznorodosť.
Aká bola najlepšia investícia akú ste kedy v živote urobili?
Vzdelanie a čas trávený vzdelávaním. Zaplatila som si drahé školy, kurzy, knihy, coachov, semináre, výcvik a odsedela veky v knižniciach. Baví ma to a robím to aj naďalej - investujem takto veľkú časť toho, čo zarobím a boli časy keď to bolo všetko.
Ak by ste mohli mať jednu superschopnosť, aká by to bola a prečo?
Kedysi dávno som niekde čítala, že najvýznamnejší akt vzdoru je zachovať si cnosť a láskavosť najmä v situáciách, ktoré vyzývajú k opaku. Vtedy ma to zaujalo, pretože vzdoru som v sebe vždy mala dosť.
Čím som staršia, tým menší význam vidím vo vzdorovaní, ale verím, že istá dávka nepokoja je dar, ktorý ma posúva ďalej.
Chcela by som pri tom mať čarovný gombík, ktorým zapnem cnosť a láskavosť za každých okolností, hlavne vtedy, keď situácia vyzýva k strachu, súdom, alebo iným neduhom, ktoré si nosím.
Aký je najkrajší kompliment, aký ste kedy dostali?
Neviem či najkrajší, ale veľmi ma poteší, keď dostanem spätnú väzbu, že som niekomu významne pomohla svojou prácou. Pri pomocnej profesii je to možno aj hodné pozastavenia sa - nechcela by som sa stratiť v dôležitosti z pomáhania, je to zradné.
Aká je Vaša vízia do budúcna v rámci podnikania?
Pracujem na tvorbe jedného produktu, uvidíme, či sa to podarí. Posledné roky sa v organizačných intervenciách častejšie stretávam s problémami v oblasti duševného zdravia a nachádzania optimálnej rovnováhy, aby nedošlo k výkyvom, ktoré potom bránia zdraviu a výkonu tak u jednotlivcov, ako aj na úrovni skupín a firemných kultúr. Snažím sa čo najlepšie porozumieť duševnému zdraviu, plánujem ďalej pracovať na jeho destigmatizácii, rozvíjam sa v oblasti psychoterapie a neurovedy. Začala som sa bližšie venovať naratívnej psychológii.
Aká je podľa Vás najväčšia výzva žien ďalšej generácie a akú radu by ste im dali?
Kým moja a staršia generácia si hľadala svoj vlastný hlas a sebavedomie, mladšie generácie sa učia ten hlas používať a z pretlaku možností pociťujú stres. Mladšie ženy vnímajú tlak toho, aby si vybrali svoju unikátnu cestu.
Často dostávam otázku, ako som našla svoju vášeň a prekvapuje ma to lipnutie na trajektórií, aby všetci, nie len ženy, čo najskôr našli svoj jedinečný zmysel v živote. Jednak si myslím, že tým tlakom sa ten moment odďaľuje, a to platí tak pre ženy, ako aj pre mužov. Niektorí pre poznanie bádajú v jednej oblasti od mladého veku, niektorí každý rok v inej, iní pre poznanie potrebujú precestovať svet a niektorí preň potrebujú mať štyri deti.
Verím tomu, že sme tvorcami svojej cesty, ale aj tomu, že sa na tej svojej všetci učíme to, čo potrebujeme spoznať. Ženy však majú inú kariérnu trajektóriu aj počiatočnú situáciu ako muži. Napríklad krízu v kariére prežívajú relatívne skoro, často s príchodom prvého dieťaťa, alebo preto, lebo ich pre rolu matiek mnohí súdia. Spojenie tejto situácie s tým, že žijeme v dobe instantnej inšpirácie povrchnými dojmami, že sme menej zvedaví, čo sa nachádza pod povrchom, že informácie spracovávame rýchlo a nedbalo – táto kombinácia spoločne s tlakom digitálneho porovnávania je výzva, pred ktorou stoja mladé ženy. Veľmi im držím palce v tom, aby sa tým nenechali pohltiť, aby si udržali nezávislosť vlastnej mysle a schopností. Môže tomu pomôcť vzdelávanie, ktoré učí načúvaniu samým sebe. Kultivujme v sebe zvedavosť a buďme ostražité, keď nás myseľ vedie k súdom, učme sa dôverovať v prvom rade sebe a pomôže to aj medziľudskej dôvere.
Foto: súkromný archív Kristíny Pomothy