Podnikanie, part-time, freelancing [Back IN Business program]

Lean In Slovakia Network v spolupráci s Nadáciou Pontis a Accenture úspešne ukončil intenzívny vzdelávací program pre ženy Back IN Business, ktoré sú na materskej, ale plánujú návrat do práce. Jednotlivé workshopy pokryli širokú škálu tém, jednou z nich boli aj viaceré možnosti úväzku či inej zárobkovej činnosti.


Pre vás, pre komunitu Lean In, exkluzívne prinášame na našom blogu aj malú „ochutnávku“ cenných informácii od právničky JUDr. Jany Žuľovej, PhD., ktorá sa venuje pracovnému právu a právu sociálneho zabezpečenia.



1. Ako je pokrytý freelancing v Zákonníku práce - ide o SZČO alebo do úvahy prichádza aj kombinácia s inou právnou formou?


Stručne a jednoducho možno odpovedať, že Zákonník práce nepokrýva freelencing v žiadnom smere. Buď ste freelancerom, alebo ste zamestnancom. Zákonník práce chráni iba zamestnancov.


Podrobnejšie možno rozviesť, že freelancer nie je podriadený, ale je to partner. To vylučuje, aby sme hovorili o pôsobnosti zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej ako Zákonník práce). Zákonník práce upravuje právne vzťahy pri výkone závislej práce a jedným z jej definičných znakov je práve vzťah nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca. Ak ste freelancerom v pravom zmysle slova, štít Zákonníka práce Vás nechráni. Ste podnikateľom, samostatne zárobkovo činnou osobou so svojím vlastným IČO, konáte a podpisuje sa vlastným menom, vystupujete vo svojom mene, máte vlastnú zodpovednosť. Sám sa rozhodujete a rovnocenne sa so svojim zmluvným partnerom dohadujete, ktorú pracovnú úlohu prijmete, v akom čase ju zrealizujete, akú odmenu si vypýtate.


To však nevylučuje, aby sa z freelancera stal zamestnanec, ak sa rozhodne, že podpíše pracovnú zmluvu alebo niektorú z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti, prípade aj dohoda o brigádnickej práci študenta). Potom však nehovoríme o freelancerovi, podnikateľovi, ale ide o klasického zamestnanca.


Rizikom, aj s hrozbou sankcie - pokuty od inšpekcie práce, je situácia, ak freelancer vykonáva závislú prácu a nemá uzatvorený pracovnoprávny vzťah. V zmysle slovenskej legislatívy musí byť totiž výkon závislej práce pokrytý buď pracovnou zmluvou, alebo niektorou z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.


Závislá práca má podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce päť definičných znakov. Ide o prácu vykonávanú vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Ak je vo Vašom vzťahu s „obchodným“ partnerom prítomných všetkých päť znakov, nejde o povolený obchodnoprávny vzťah, ale tzv. zastretý pracovnoprávny vzťah. Na freelancera sa hľadí ako na zamestnanca, na druhú zmluvnú stranu ako na zamestnávateľa, z čoho vyplývajú následky ako platenie odvodov do príslušnej zdravotnej poisťovne, Sociálnej poisťovne a pod. Namiesto otvorenia živnosti si môže freelancer založiť spoločnosť s ručeným obmedzením.


2. Ako je to so zodpovednosťou freelancera/SZČO v sfére IT? Napríklad: freelancer dodá softvér/aplikáciu/produkt, ale pri používaní sa nájdu chyby. Klient sa chce súdiť – aká je zodpovednosť freelancera? Ručí celým majetkom, alebo riešením je v dodatku zmluvy definovať mieru zodpovednosti za škodu?


Na prvú otázku možno v stručnosti odpovedať áno. Ak freelancer spôsobí škodu, zodpovedá celým svojim majetkom. Každý freelancer/živnostník, podnikateľ zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí pri výkone svojho podnikania. Výška náhrady škody nie je limitovaná, tak ako je to v prípade zamestnanca.

Neexistuje strop, ktorý by pri náhrade škody spôsobnej živnostníkom nemohol byť presiahnutý a v prípade potreby môže exekútor siahnuť aj na súkromný majetok živnostníka, hoc takýto majetok nemá s podnikaním živnostníka nič spoločné.


Aj na druhú otázku je odpoveď kladná, je dovolené v zmluve s klientom dohodnúť rozumný limit zodpovednosti za škodu. Profesijnú zodpovednosť je možné taktiež poistiť, nakoľko prípadné škody môžu byť pre nejedného freelancera a jeho podnikanie likvidačné.


3. Je pravda, že pri predaji služieb/výrobkov na internete, ktoré môžeme definovať ako príležitostný príjem (do sumy 500 Eur) nie je potrebné podávať daňové priznanie?


Na túto otázku najlepšie odpovedá stránka Finančnej správy.


Za príjem z príležitostnej činnosti fyzickej osoby vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí (podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov) sa od 1.1.2018 nepovažuje príjem z príležitostnej činnosti, príjem z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a príjem z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí, ak tento príjem plynie

  • z činnosti vykonávanej na základe zmluvného vzťahu a

  • vyplácajúci daňovník je právnickou osobou alebo fyzickou osobou s príjmami podľa § 6 zákona o dani z príjmov, t. j. s príjmami z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, príjmami z prenájmu nehnuteľnosti a príjmami z použitia diela a použitia umeleckého výkonu, ktorá si môže znížiť svoj základ dane o odmenu vyplatenú fyzickej osobe na základe vystaveného účtovného dokladu.

Príjem fyzickej osoby dosiahnutý z činnosti vykonanej na základe zmluvného vzťahu, ak si vyplácajúci daňovník, ktorý je právnickou osobou alebo fyzickou osobou s príjmami podľa § 6 zákona o dani z príjmov, môže znížiť základ dane o odmenu vyplatenú fyzickej osobe na základe vystaveného účtovného dokladu, sa nepovažuje za príjem z príležitostnej činnosti a takýto príjem sa zdaňuje ako ostatný príjem "iný" podľa § 8 zákona o dani z príjmov. Pri takomto príjme nie je možné uplatniť oslobodenie od dane z príjmov vo výške 500 eur.

Príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí sa zdaňujú prostredníctvom podaného daňového priznania.

 


JUDr. Jana Žuľová, PhD., od roku 2010 pôsobí na katedre pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Je autorkou a spoluautorkou viacerých vedeckých i odborných článkov z odboru, prednáša problematiku pracovného práva a poskytuje právne poradenstvo a konzultačné služby týkajúce sa pracovnoprávnych vzťahov s presahom aj do oblasti ľudských zdrojov. V rámci svojej vedeckej profilácie sa orientuje na problematiku harmonizácie rodinnej a pracovnej sféry a ochranu osobných údajov v pracovnoprávnych vzťahoch. Aktívne sa podieľala a podieľa na riešení vedeckých a štrukturálnych projektov (APVV, VEGA, IRES, RIFIV). Otázkam právneho minima pre freelancerov sa venuje v projekte VEGA č. 1/0790/20 Ochrana zamestnanca v kontexte priemyselnej revolúcie 5.0 - východiská, možnosti, riziká. Je členkou Labour Law Association/Asociácie pracovného práva, ktorá je členom ILERA a ISLSSL.