• Katarína Trn

Ivana Molnárová - Ide o dôveru v samú seba

Ivana Molnárová už 10 rokov úspešne vedie tím jednej z najúspešnejšćh technologických firiem na Slovensku. Profesia, firma, ktorú predstavovať netreba a ktorá ročne pomôže státisícom Slovákov nájsť si prácu. Aj vďaka Ivane. Ako riaditeľka sa naučila nebáť sa pýtať, aktívne počúvať a vedieť si priznať chybu. Pre ženy, ktoré túžia po líderstve, má niekoľko cenných rád. Ako inak, prameniacich z vlastnej skúsenosti.


Po nástupe v roku 2001 si pracovala v Profesii ako Sales Representative, neskôr ako marketingová a obchodná riaditeľka. Po deviatich rokoch vo firme si sa dostala na pozíciu CEO. Túžila si po vedúcej pozícii vo firme už vo svojich začiatkoch?

Do Profesie som nastúpila po materskej dovolenke. V tom čase som mala dve malé deti, takže ambíciu stať sa CEO som nemala. Bola som veľmi rada, že mám zaujímavú prácu s inšpirujúcimi ľuďmi. Po vysokej škole to bolo vlastne moje prvé reálne full time zamestnanie. Svojho prvého syna som mala ešte počas štúdia. Vo firme som dokázala skĺbiť svoje rodičovské povinnosti s prácou. Tieto skúsenosti mi dali veľa, všetko bolo pre mňa nové a dá sa povedať, že som sa učila všetko za pochodu.


Pred akou najväčšou výzvou si počas tejto cesty stála? Ako si si s ňou poradila?

Tu viem odpovedať úplne jednoznačne. Ide o dôveru v samú seba. U mňa sa vybudovala postupne. Preskákala som si aj lepšie aj horšie časy a urobila nespočetné množstvo chýb. Moja dobrá vlastnosť je, že vždy vidím svetlo. Aj vtedy, keď je najväčšia tma. Som pripravená na to, že isté veci môžu trvať dlhšie, preto sa netreba nikdy vzdávať. Toto platí aj pri práci na sebe. Myslím si, že človek by si mal všímať sám seba a snažiť sa napredovať bez ohľadu na dosiahnutý vek. Ja osobne sa nikdy neuspokojím s priemernosťou. Vnímam na sebe, že mám odvahu pustiť sa do vecí, aj keď výsledok je neistý.


Držím sa hesla, ak niečo nevyskúšam, nemôžem posúdiť, či ma to bude alebo nebude baviť.

Stretla si sa počas svojej kariéry s (ne)vedomými predsudkami ako napr. že si príliš ambiciózna, direktívna, že by si sa mala radšej viac venovať rodine atď.?

Spočiatku áno. Napriek tomu, že si myslím, že aktuálne je to už menej výrazné, ako to bolo v minulosti, stále na Slovensku vnímam akési predsudky voči ženám, ktoré sú úspešné. Z mojich skúseností prichádza táto kritika dokonca často od žien. Vnímam to však aj tak, že ide o ľudí, ktorí sú svojim spôsobom zranení, niektoré témy sa ich dotknú a jednoducho nevedia to vyjadriť inak.